Prechod z detského sveta do sveta dospelých je náročné pre dieťa, ako aj pre samotného rodiča. V priebehu krátkej doby totiž dochádza množstvo zmien. Niet divu, že sa dospievajúci ocitajú v stave zmätku, niekedy sa až boja. Často strácajú sebavedomie, skrátka majú zo sebou plno práce. V telesnej rovine rastú ako z vody, čo často rodičia sledujú na oblečení, z ktorého veľmi rýchlo vyrastú. Telo sa im doslova mení pred očami a nie vždy sa s týmito zmenami hneď vysporiadajú. V citovej rovine prežívajú zvraty nálad i pocitov.
Dospievajúci sa dostávajú pod nemalý tlak a preto potrebujú o mnoho väčšiu podporu rodičov než v detstve. Nemálo rodičov sa snaží zvládať krízu dospievajúceho veku svojich detí tím, že sa chopia uzdy a preberajú úplnú kontrolu nad svojimi deťmi. Niketorí rozkazujú a nariaďujú, sú prísny vo všetkom, čo robia, bojujú s dospievajúcimi ako o život. Iní sa snažia vyhýbať akémukoľvek konfliktu, nesnažia sa výchovne pôsobiť na tínedžera .
Oba tieto prístupy majú však výrazné zápory:
–Autoritatívni rodičia často svojim prístupom k mladým spôsobujú konflikt. Toto často vyúsťuje do stiahnutia tínedžera do úzadia. Kedy dochádza k tajnostkárstvu pred rodičom. Tínedžeri začnú tajiť pred rodičmi veľa vecí, nezverujú sa im s ich problémami.
-Deti príliš liberálnych rodičov mávajú zase často pocit, že sa o ich rodičia nezaujímajú. A tak sú častejšie náchylnejší k nebezpečnému chovaniu.
Preto je dôležité správne zvoliť zlatú strednú cestu. Poskytnú tínedžerom podporu a lásku a taktiež aj hranice, aby sa za seba učili byť zodpovední. Ďalším cieľom je pomoc dospievajúcim, aby vyrástli ako sebavedomí dospelí ľudia, dokázali sa o seba postarať, mohli v budúcnosti nadväzovať intímne vzťahy a zároveň nestratili väzbu na rodinu.
Neostávajme preto ľahostajní pred ich neprimeraným konaním či agresivitou. Avšak nezasahujme až príliš. Nebojujme iba usmerňujme.