Vždy som sa zameriavala na to, ako bude vyzerať môj život, keď budem staršia. Viem, že to asi bola trochu hlúposť a nemala som byť až taká pripevnená k tomu životu, no napriek tomu som sa stále orientovala len na to. Ako budem vyzerať. Akého budem mať partnera. Čo budeme jeden pre druhého znamenať. Bola som tým ako posadnutá a dokola som o tom rozprávala.
Vedela som, že sa musím sústrediť v prvom rade na prítomnosť, a preto som sa snažila urobiť všetko preto, aby som prítomnosťou vybudovala svoju vysnívanú budúcnosť. Každý deň som si užívala a budovala to, čo som naozaj chcela.
Niekto si myslí, že presne toto je spôsob, akým by sme žiť nemali, no ja si myslím, že každý má žiť tak, ako sám chce. A presne to je niečo, čo je naozaj dôležité. Môžeme predsa robiť úplne hocičo. Kým tým nikomu neubližujeme, prečo by sme sa nemohli zamerať presne na tieto veci? Veď je to niečo, na čom nám naozaj záleží a záležať nám na tom aj bude.
Bola som znechutená z toho, ako sa na mňa pozerajú ľudia, keď som im povedala o mojom pláne. Ale bolo mi to jedno. Bola som rada a to bolo pre mňa podstatné. Vedela som, čo vo svojom živote chcem.
Vedela som aj to, ako chcem mať zariadený svoj dom. Čo v ňom chcem mať, čo v ňom mať jednoznačne nechcem, takže som nevidela dôvod, prečo by mi do toho mal niekto kecať, hlavne vtedy, keď tomu absolútne nerozumie. Napríklad som chcela modré dlaždice a sklenené dvere posuvné. Pre niekoho sú to maličkosti, bez ktorých môžu žiť. Ale ja som vedela, že to proste potrebujem a bolo to jednoducho tak.
Každý má iné potreby a každý má iný spôsob, ako by chcel žiť a ako by mohol žiť. Preto si myslím, že je úplne zbytočné snažiť sa urobiť niečo, čo nechcete. Neorientujte sa na druhých a nepočúvajte ich. Počúvajte iba seba a uvidíte, ako to bude. Budete spokojný so sebou a aj s vaším životom.